Dovolenky    Ordinujeme   Karta výhod   Online objednanie
051/758 15 44

Alergická nádcha

Alergická nádcha
13. februára 2017 Dr. Martin Lešťan

Alergická nádcha

Skúste si na chvíľu stlačiť nos medzi palec a ukazovák ( tak z dvoch tretín), nechajte si len malý priestor na dýchanie. Vydržte takto dýchať minútu. Ťažké, však ? Predstavte si, že človek s alergickou nádchou takto dýcha nie minútu, ale niekoľko hodín. Vedeli by ste s takýmto upchatým nosom spať? Stále sa Vám zdá, že dlhotrvajúca nádcha je len banálne ochorenie? Viete, že rozdiel v kvalite života medzi astmatikom a pacientom s obturujúcou nádchou je minimálny? A viete, že z alergickej nádchy, môže u alergika vzniknúť astma?

Alergická nádcha - článok Dr. Lešťana

Článok   Dr. Lešťana v časopise Dieťa a ja

Senná nádcha vzs. nádcha

Svrbenie nosa, kýchanie, vodnatý sekrét z nosa… Typické príznaky nádchy. Avšak nie je nádcha ako nádcha…

Bežnú nádchu (lat. rhinitis) prekonal asi už každý… O tom, aké nepríjemné ochorenie to je, vieme svoje. Zápal nosnej sliznice je najčastejšie spôsobený baktériami alebo vírusmi. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, opuchom, kýchaním, ťažkým dýchaním, zahlienením – od čírych vodnatých hlienov až po husté, žlto-zelené.

„Neliečená trvá sedem dní a liečená týždeň,“ traduje sa. My, dospeláci, ju vieme prekonať za pomoci voľnopredajných liekov pomerne dobre. Horšie je to u malých detí, kde zatekajúce soplíky môžu prerásť do zápalu stredného ucha, prínosových dutín, či zápalu hrtana, priedušnice alebo priedušiek, ktoré sa zvyčajne nezaobídu bez antibiotickej liečby.

Ak sa však nádcha začne liečiť hneď pri prvých príznakoch – predovšetkým pravidelným a dôkladným vyfúkaním (u detí odsatím) nosných dutín, užívaním nosných kvapiek alebo sprejov a protizápalových liekov (napr. na báze paracetamolu), je veľká šanca na jej rýchle a úspešné vyliečenie. Dôležité je taktiež vyhýbať sa styku s chorými osobami, ale tiež preplachovať si nos, inhalovať, užívať vitamíny, alebo preparáty, čaje z byliniek, napr. echinacea, lipa…

 

Čo ak je to alergia?

Alebo je to iba nádcha, ktorá sa objavuje pričasto, prípadne sa jej ťažko zbavujete? Nájsť odpoveď na tieto otázky nie je niekedy ľahké ani pre odborníka. MUDr. Martin Lešťan z Alergo-imunologického centra v  Prešove (www.alergoimun.sk) odporúča v takomto prípade položiť si nasledovné otázky:
„1. Vyskytuje sa v rodine  (matka, otec, súrodenci…)  nejaké alergické ochorenie? Ak totiž niekto v rodine  už alergiu má (napr. na zvieratá, roztoče, potraviny, bodnutie hmyzom…), poprípade má ekzém, žihľavku, je nutné myslieť aj na možné alergické ochorenie u Vás. Pretože kým  riziko  vzniku alergie u tzv. nealergickej rodiny je  5 – 15 % , u alergickej rodiny  stúpa   na  50 až 90 %.

2. Druhou otázkou by  mala  byť anamnéza.   Ak   ste   v prvých rokoch  života mali   dlhodobejšie tráviace   či kožné   ťažkosti ,  či stavy    tzv.  „pískajúcich zápalov  priedušiek“, poprípade ste neznášali kravské mlieko, či vajíčka – je potrebné  myslieť  na  možnú   alergiu.

3. Ak máte   príznaky   náhleho kýchania, či upchatého nosa,  slzenia očí, kašľa, ktoré  – MAJÚ SEZÓNNY CHARAKTER, alebo SÚ VIAZANÉ NA POBYT V URČITOM PROSTREDÍ – Vaše kroky by mali sledovať  do ambulancie  alergiológa.“

 

Senná nádcha

Od bežnej nádchy sa svojimi symptómami, liečbou a závažnosťou odlišuje senná nádcha. Ide o označenie pre peľovú alergiu (tzv. polinózu). Ako sa prejavuje a s akými komplikáciami sa spája, približuje MUDr. Martin Lešťan: „Senná nádcha sa hlási svrbením nosa, kýchaním  a  vodnatou sekréciou z nosa, ku ktorým sa pridružuje opuch nosovej sliznice, ktorý nos zablokuje  a  dýchanie takmer znemožní. Pri zablokovaní nosa  sa  často objavuje aj strata  čuchu. Okrem toho pacientov trápi svrbenie až pálenie v hrdle, strata chuti, zápal prínosových dutín. Ochorenie môže prerásť do alergického zápalu očných spojiviek, prieduškovej astmy, či kožných prejavov ako ekzém, žihľavka.“

Asi tretina alergikov na pele trpí aj tzv. orálnym alergickým syndrómom. Typické je pálenie  a svrbenie  pier  a sliznice   úst a vzniká po konzumácii   určitých  druhov  ovocia a zeleniny. Peľoví alergici by si mali preto dávať pozor na možnosť skríženej alergickej reakcie a mali by detailne  poznať svoj alergén.

 

 

Peľová sezóna

Symptómy sennej nádchy sa môžu objavovať v rôznych obdobiach roku, v závislosti od toho, na akú látku je pacient alergický.

Peľová sezóna sa rozdeľuje sa na tri hlavné obdobia – kvitnutie drevín, trávy a bylín. V jarnom období sa vo vzduchu  vyskytuje predovšetkým peľ drevín. „V našich zemepisných šírkach  spôsobujú „jarnú polinózu“ predovšetkým brezovité a lieskovité dreviny.  Ich peľ je veľmi agresívny a počet precitlivených pacientov na tieto dreviny z roka na rok  narastá,“ poznamenáva MUDr. Lešťan a pokračuje: „Alergiologicky najvýznamnejšou drevinou je breza, pretože je spomedzi týchto druhov  najväčším producentom peľu (na  Slovensku  ale peľovú sezónu otvára  lieska). Typickým obdobím kvitnutia brezy je  apríl. Peľové  zrnká brezy sa prenášajú na veľké vzdialenosti, produkuje sa ich veľké množstvo a brezy sa  u nás  vo veľkom pestujú.  Približne v rovnakom období ako breza  kvitne  aj   hrab.  Iné  dreviny (napr.  bukovité, vŕbovité, ihličnany a iné)  sú v našich podmienkach  menej významnými  alergénmi.“

Po období pelenia drevín nastupuje pre mnohých  peľových alergikov  pohroma vo forme pelenia tráv.  „U nás sa ich vrchol dosahuje  v máji – júni, v horských oblastiach o mesiac neskôr,  v južných býva skôr. Najhoršie je, že trávy sú   všade.  Pasienky,  mestské záhrady, parky, pásy popri cestách, športoviská. Všetky  trávy  sú   vetroopelivé, s veľkou produkciou peľu.“

Tretím obdobím peľovej sezóny  je  pelenie bylín. Táto sezóna  je v druhej polovici leta  a začiatkom jesene. Väčšinou ide o buriny. Alergiologicky najvýznamnejšou čeľaďou sú astrovité rastliny, z nich ambrózia a palina.

 

Diagnóza  a liečba

Senná nádcha patrí do rúk alergiológa, ktorý má širokú  škálu možností na jej liečbu. MUDr. Lešťan objasňuje: „Ak sa u pacienta potvrdí alergia na  nejaký alergén, je  možné, že sa časom spektrum alergénov  uňho ešte  rozšíri… Aj to je dôvod prečo musí byť alergik s diagnostikovanou alergiou dispenzarizovaný u  imunoalergológa. Dobre určená liečba, zmena spôsobu života, pravidelné sledovanie dokážu zabrániť  vzniku nových senzibilizácií, alebo ich rozvoj výrazne spomaliť. Úlohou lekára je správne diagnostikovať ochorenie, určiť látky, na ktoré je pacient alergický a naordinovať správnu  terapiu. Liečba modernými antihistaminikmi v kombinácii s  alergénovou vakcináciou  dokáže veľmi priaznivo ovplyvniť  nielen terajšiu kvalitu života pacienta, ale zabraňuje  aj novým senzibilizáciám.“

Ak to teda zhrnieme – dôležité je, aby pacient obmedzil kontakt s alergénom, ktorý mu spôsobuje ťažkosti. Ďalším krokom je podávanie lokálnej liečby do nosa, očí,  ako aj užívanie antihistaminík, príp. liekov na  astmu. Na lokálnu liečbu sennej nádchy sa používajú bežne dostupné nosové kvapky na uvoľnenie nosa. Sú určené len na preklenutie krátkeho obdobia akútnych príznakov. Ich nadmerné užívanie môže poškodiť sliznicu nosa a pri dlhšom užívaní sú návykové. Obdobne   sú  na trhu voľne  dostupné aj  kvapky  do očí. Podľa rozhodnutie alergiológa sa v závažných prípadoch ordinuje pacientom aj alergénová vakcinácia (imunoterapia, hyposenzibilizácia).

 

Prevencia

Je v rukách predovšetkým samotných pacientov. Zdravý životný štýl, ale aj vyhýbanie sa alergénom sú pri liečbe peľovej alergie kľúčové. Aké odporúčania dostávajú napr. pacienti MUDr. Lešťana? „Tým základným je, aby sa vyhýbali „svojmu“ alergénu, ako je to len možné. To znamená, pri alergii na trávy sa vyhýbať pobytu, športovaniu, dovolenkám na trávnatých plochách a voliť skôr horské oblasti, alebo pobyt pri mori. Dôležité je tiež sledovať peľový  servis. Na internete existujú stránky, ktoré  informujú  o peľovej situácii na Slovensku. Niektoré alergiologické ambulancie taktiež zverejňujú tieto správy, spolu s príslušným komentárom prebiehajúcej sezóny a očakávanou situáciou v budúcnosti.“

 

RASTER

Osvedčené rady pri predchádzaní peľových alergií

–                     Nejazdite   v aute, vo vlaku, v autobuse s otvorenými oknami. V aute používajte peľové  filtre.

–                     V peľovej  sezóne  používajte slnečné okuliare a  pokrývku hlavy. Po návrate domov  odložte vrchný odev, osprchujte sa.

–                     Sušenie bielizne vonkunie je pre alergikov vhodné.

–                     Naučte sa,  kedy počas dňa  má  Váš  alergén  najvyššiu koncentráciu a podľa toho vetrajte – krátko a intenzívne. Množstvo peľu je nižšie počas vlhkých daždivých dní. Horúce suché letné dni naopak stimulujú produkciu peľu. Peľ rastlín je uvoľňovaný do vzduchu väčšinou v skorých ranných hodinách (od 4 do 9 hod.). Preto sú v prírode zaznamenané najvyššie koncentrácie peľu zrána. Vo veľkých mestách sú naopak vyššie koncentrácie peľu v poobedňajších hodinách (rozdiel v načasovaní vzniká kvôli času, ktorý je potrebný na prenos peľu z vidieckych oblastí).

–                     Počas noci nemajte otvorené okná. Do okien používajte protipeľové sieťky. Vhodné  sú aj kvalitné  práčky vzduchu.

–                     Počas slnečného a vetristého  počasia  sa snažte obmedziť pobyt vonku.

–                     Naučte sa preplachovať si nos  slanou vodou.

–                     Najvhodnejšie prechádzkypo daždi. Môžete chodiť do hlbokého lesa, tam je alergénov veľmi málo.

–                     Nekoste trávnik, nezbierajte lístie, kvety a liečivé rastliny, nedržte doma živé kvety.

–                     Pre alergikov je vhodný každoročný pobyt pri mori, príp. na horách. Preventívny    účinok   má   až pobyt   nad 1600 m.n.m.  O vhodnej destinácii  sa poraďte s alergiológom.

–                     Pozor na   skríženú alergiu a  možný  orálny alergický syndróm  pri konzumovaní určitej zeleniny a ovocia, či korenín.  Typická je napr. reakcia (pálenie, svrbenie pier a slizníc úst) „brezového alergika“ na jablká , alebo  „palinového“  na  zeler či kari korenie.

–         Snažte sa  znížiť stres, primerane sa otužujte,športujte…

(Viac odborných rád možno nájsť napr. na stránke www.alergoimun.sk).
– Za príznakmi typickými pre nádchu sa môže skrývať aj alergia.

–         Pri liečbe bežnej nádchy je v lekárňach dostatočný výber voľnopredajných liekov. Najčastejšie ide o roztoky do nosa v podobe kvapiek alebo sprejov. Pozor, aplikovať ich je možné len v akútnej fáze nádchy, aj to len na krátky čas (zvyčajne max. týždeň). O ich užívaní u detí sa poraďte s pediatrom.

Alergická nádcha v lekári.sk

článok  na lekári.sk : TU

K medicínsky závažnejším patrí pretrvávajúca alergická nádcha. Väčšinou je spôsobená alergénmi peľu, roztočov, hmyzu, húb alebo epitéliami zvierat. Vyskytuje sa v každom veku. V klinických prejavoch dominuje upchatie nosa, strata čuchu a zatekanie hlienov. Alarmujúce je, že až takmer 40 % pacientov s týmto typom nádchy má aj určité štádium astmy.
Alergická nádcha Alergia Histamín Peľová sezóna Priedušková astma

Definícia

Nádcha sa definuje ako zápal sliznice nosa s minimálne jedným z prínakov: kýchanie, svrbenie, upchávanie alebo sekrécia. K týmto príznakom sa pridávajú ďalšie prejavy – bolesti hlavy, strata čuchu a očné prejavy (slzenie, svrbenie, opuch). V detskom veku je takmer 90 % chronickej neinfekčnej nádchy alergického pôvodu. V dospelom veku percento klesá približne na 50 %.

Klasifikácia nádchy

Van Cauwenberger klasifikuje nádchu na tri typy: alergická, infekčná a iné typy. K infekčným nádcham patria akútne nádchy (väčšinou spôsobené vírusmi) a chronické nádchy (spôsobené rôznymi patogénmi). K iným typom patria neinfekčné nádchy typu postinfečná, idiopatická (vazomotorická), profesijná, aspirínová, medikamentózna (vzniká pri dlhodobej aplikácii voľnopredajných kvapiek do nosa), hormonálne podmienená, emocionálna, atrofická). Nie je nádcha ako nádcha a pacient by mal pred samoliečbou preferovať vyšetrenie u špecialistu.

Alergická nádcha

Alergická nádcha je definovaná ako alergénmi spôsobené zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Je charakterizované hypereaktívnou sliznicou (nadmerne vnímavou a reagujúcou na rôzne podnety), chronickými symptómami nádchy a obdobiami akútnych vzplanutí ochorenia. Alergická nádcha sa delí na celoročnú a sezónnu (staršie delenie alergickej nádchy) alebo na intermitentnú (prerušovanú) a perzistujúcu (dlhotrvajúcu). Aby si alergiológovia rôznych krajín rozumeli, zadefinovali si v rámci tzv. „ARIA klasifikácie“ tieto typy alergickej nádchy:

  • intermitentná alergická nádcha – symptómy trvajú menej ako 4 dni v týždni alebo menej ako mesiac
  • perzistujúca alergická nádcha – symptómy trvajú viac ako 4 dni v týždni a viac ako mesiac
  • mierna alergická nádcha – ak má pacient normálny spánok a denné aktivity, nie je obmedzený v športe a v zábave, ak vykazuje normálnu činnosť v práci, či v škole a nemá výrazne obťažujúce symptómy
  • stredne ťažká až závažná alergická nádcha – ak má aspoň jeden z týchto prejavov: narušený spánok a denné aktivity – šport, zábava, odpočinok, problémy v práci, v škole, obťažujúce symptómy.

Na prvý pohľad je toto delenie trochu komplikované, ale lekárom pomáha v správnom zatriedení a zvolení liečebnej stratégie.Medicínsky závažnejšia je perzistujúca alergická nádcha. Väčšinou je spôsobená alergénmi roztočov, epitéliami zvierat, ale aj alergénmi hmyzu, húb a peľu. Vyskytuje sa v každom veku a v klinických prejavoch dominuje upchatie nosa (obturácia), strata čuchu a zatekanie hlienov. Najčastejšie majú pacienti problémy ráno pri vstávaní z postele, či pri ukladaní sa na spánok. Alarmujúce je, že až takmer 40 % pacientov s perzistujúcou alergickou nádchou má aj určité štádium astmy. Aj na tomto príklade vidieť, že dlhotrvajúcu nádchu nie je vhodné zanedbávať.

Trochu teórie pre hĺbavých pacientov

Alergická nádcha je zápal sliznice nosa, prínosových dutín a častokrát aj očných spojiviek. Tento zápal nie je spôsobený patogénmi (vírusmi, baktériami), ale tzv. imunokompetentnými bunkami, rôznymi imunitnými mediátormi a molekulami.Alergik má v krvi tzv. špecifické IgE protilátky, ktoré sú namierené voči alergénom (napríklad peľu tráve, či roztočom). Tieto špecifické igE protilátky sú naviazané na povrchu žírnych buniek a bazofilov. Po stretnutí IgE protilátok s alergénom (napr. ak trávový alergik začne kosiť trávnik) sa spustí rýchla reakcia, keď sa zo spomínaných žírnych buniek a bazofilov uvoľní histamín a iné mediátory zápalu. Tento mechanizmus je rovnaký u všetkých alergických ochorení. Významnú úlohu pri vzniku alergie má genetika, preto je potrebné preventívne vyšetrovanie detí alergikov, či súrodencov alergikov. Typickou črtou alergického zápalu sú aktivované T-lymfocyty, eozinofily. Výsledkom alergickej reakcie sú v prípade alergickej nádchy typické prejavy zápalu: svrbenie, kýchanie, výtok z nosa, resp. jeho upchatie.

Polinóza alebo alergická nádcha?

Polinóza je alergické ochorenie dýchacích ciest zapríčinené peľom. Väčšina polinotikov trpí alergickou nádchou (sezónnou, mnohokrát aj celoročnou). Prejavy alergickej nádchy u polinotikov môžu byť intermitentné alebo perzistujúce. Až tretina polinitikov má prieduškovú astmu. Polinóza sa prejavuje typickými prejavmi alergickej nádchy (kýchanie, vodnatá sekrécia, opuch sliznice nosa, svrbenie očných spojiviek, slzenie, opuch mihalníc), časté sú pocity šteklenia a svrbenia v hrdle, v ušiach, v priedušnici.

Približne 35 % polinotikov má prejavy orálneho alergického syndrómu (OAS). Tento vzniká ako následok skríženej reakcie špecifických IgE protilátok s potravinami. Po konzumácii určitých druhov ovocia, zeleniny alebo korenín vznikajú u pacientov s OAS typické prejavy v ústnej dutine (svrbenie, pálenie, opuch). Vzácne môžu nastať až anafylaktické – život ohrozujúce reakcie.

Peľová sezóna

Peľová sezóna sa rozdeľuje na tri hlavné obdobia – kvitnutie drevín, tráv a bylín.

V jarnom období sa vo vzduchu vyskytuje predovšetkým peľ drevín. V našich zemepisných šírkach spôsobujú „jarnú polinózu“ predovšetkým brezovité a lieskovité dreviny. Ich peľ je veľmi agresívny a počet precitlivených pacientov na tieto dreviny z roka na rok narastá. Alergiologicky najvýznamnejšou drevinou je breza, pretože je spomedzi týchto druhov najväčším producentom peľu (na Slovensku peľovú sezónu otvára lieska). Typickým obdobím kvitnutia brezy je apríl. Peľové zrnká brezy sa prenášajú na veľké vzdialenosti, produkuje sa ich veľké množstvo. Brezy sa u nás pestujú vo veľkom. Približne v rovnakom období ako breza kvitne aj hrab. Iné dreviny, napr. bukovité, vŕbovité, ihličnany, sú v našich podmienkach menej významnými alergénmi.

Po období pelenia drevín nastupuje pre mnohých peľových alergikov pohroma vo forme pelenia tráv. U nás svoj vrchol dosahuje v máji – júni, v horských oblastiach o mesiac neskôr, v južných býva skôr. Najhoršie je, že trávy sú všade. Pasienky, mestské záhrady, parky, pásy popri cestách, športoviská. Všetky trávy sú vetroopelivé, s veľkou produkciou peľu.

Tretím obdobím peľovej sezóny je pelenie bylín. Táto sezóna je v druhej polovici leta a začiatkom jesene. Väčšinou ide o buriny. Alergiologicky najvýznamnejšou čeľaďou sú astrovité rastliny, z nich najviac ambrózia a palina.

Osvedčené rady pre alergikov na peľ:

  • Necestujte v aute, vo vlaku, v autobuse s otvorenými oknami. V aute používajte peľové filtre.
  • V peľovej sezóne používajte slnečné okuliare a pokrývku hlavy. Po návrate domov odložte vrchný odev, osprchujte sa.
  • Nesušte bielizeň vonku.
  • Naučte sa, kedy počas dňa má váš alergén najvyššiu koncentráciu a podľa toho vetrajte – krátko a intenzívne. Množstvo peľu je nižšie počas vlhkých daždivých dní. Horúce suché letné dni naopak stimulujú produkciu peľu. Peľ rastlín je uvoľňovaný do vzduchu väčšinou v skorých ranných hodinách, od 4 do 9 hodiny. Preto sú v prírode zaznamenané najvyššie koncentrácie peľu zrána. Vo veľkých mestách sú naopak vyššie koncentrácie peľu v poobedňajších hodinách (rozdiel vzniká kvôli času, ktorý je potrebný na prenos peľu z vidieckych oblastí).
  • Počas noci nemajte otvorené okná. Do okien používajte protipeľové sieťky. Vhodné sú aj kvalitné práčky vzduchu.
  • Počas slnečného a vetristého počasia sa snažte obmedziť pobyt vonku.
  • Naučte sa preplachovať si nos slanou vodou.
  • Najvhodnejšie sú prechádzky po daždi. Môžete chodiť do hlbokého lesa, tam je alergénov veľmi málo.
  • Nekoste trávnik, nezbierajte lístie, kvety a liečivé rastliny, nedržte doma živé kvety.
  • Pre alergikov je vhodný každoročný pobyt pri mori, prípadne na horách. Preventívny účinok má až pobyt nad 1600 m.n.m. O vhodnej destinácii sa poraďte s alergiológom.
  • Pozor na skríženú alergiu a možný orálny alergický syndróm pri konzumovaní určitej zeleniny a ovocia, či korenín. Typická je napr. reakcia (pálenie, svrbenie pier a slizníc úst) „brezového alergika“ na jablká alebo „palinového“ na zeler či kari korenie.
  • Snažte sa redukovať stres, primerane sa otužujte a pravidelne športujte.

Liečba alergickej nádchy

článok  si môžete prečítať aj TU

Alergická nádcha patrí k civilizačným ochoreniam. Častokrát býva podceňovaná. Neliečená môže prerásť do prieduškovej astmy a viesť k trvalým zmenám na sliznici horných aj dolných dýchacích ciest. Je preto dôležité, aby bola včas diagnostikovaná a liečená.
Liečba alergickej nádchy Antihistaminiká Imunoterapia Alergia Astma Kortikoidy

Je alergická nádcha banalita?

Alergická nádcha je častokrát podceňovaným ochorením. Nezainteresovaný človek si môže povedať, že v porovnaní s inými ochoreniami sa jedná o banalitu. Ale pacienti s touto diagnózou, ako aj vzdelaní zdravotníci vedia, že ide o závažné ochorenie, ktoré sa pri nesprávnej liečbe či podcenení mení v hrozbu.

Nebezpečenstvo striehne jednak v možných komplikáciách, akými sú zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha, vznik polypov v dutinách, syndróm zatekania hlienov, jednak v možnom rozvoji prieduškovej astmy či iných alergických prejavov.

Spomeňte si na vašu poslednú infekčnú nádchu – kýchanie, upchatý nos, výtok z nosa, budenie sa v noci. A pritom tento stav trval len pár dní. Predstavte si, že u pacientov s alergickou nádchou tento nepriaznivý stav trvá celé mesiace, ba až roky. Psychológovia dávno vedia, že alergická nádcha závažným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života pacienta, jeho pracovné aj osobné aktivity.

Kedy by mal človek navštíviť špecialistu?

Skúste si položiť nasledovné otázky:

  1. Vyskytuje sa v rodine (matka, otec, súrodenci) nejaké alergické ochorenie? Ak totiž v rodine už niekto alergiu má (na zvieratá, roztoče, potraviny, bodnutie hmyzom), poprípade má ekzém, žihľavku, je nutné myslieť na možné alergické ochorenie u Vás. Pokiaľ riziko vzniku alergie u tzv. nealergickej rodiny je 5 – 15 %, u alergickej rodiny stúpa na 50 až 90 %.
  2. Druhou otázkou by mala byť anamnéza. Ak ste v prvých rokoch života mali dlhodobejšie tráviace či kožné ťažkosti alebo stavy tzv. „pískajúcich zápalov priedušiek“, poprípade ste neznášali kravské mlieko, či vajíčka – je potrebné myslieť na možnú alergiu.
  3. Ak máte príznaky náhleho kýchania, či upchatého nosa, slzenia očí, kašľa, ktoré majú sezónny charakter alebo sú viazané na pobyt v určitom prostredí, Vaše kroky by mali smerovať do ambulancie alergiológa.

Diagnostika

Pri diagnostike úzko spolupracujú lekári – špecialisti. Na strane jednej ORL lekár, ktorý vie správne fyzikálne zhodnotiť nález (predná a zadná rinoskopia, či rinoendoskopia, popis RTG či CT prínosových dutín). Na strane druhej alergiológ, ktorý diagnostikuje alergickú príčinu (kožné testy, vyšetrenie z krvi).

Pri diagnostike je dôležitá anamnéza pacienta, dôkladné fyzikálne vyšetrenie a vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu alergickú nádchu imitovať. Len správne určená diagnóza vedie k správnej liečbe.

V rámci diferenciálnej diagnostiky sa musia vylúčiť anatomické anomálie, nádory, cudzie telesá či chronické infekcie. Nesmie sa zabúdať, že za prejavmi chronickej nádchy sa môžu skrývať systémové ochorenia ako cystická fibróza, Wegenerova granulomatóza, lupus či iné chorobné stavy ako porucha pohyblivosti riasiniek.

Liečba

Alergická nádcha patrí do rúk alergiológa, ktorý má širokú škálu možností na jej liečbu. Ak sa u pacienta potvrdí alergia na konkrétny alergén, je možné, že sa časom spektrum alergénov ešte rozšíri. Aj to je dôvod, prečo je vhodné, aby bol alergik sledovaný lekárom.

Úlohou lekára je správne diagnostikovať ochorenie, určiť látky, na ktoré je pacient alergický a naordinovať správnu terapiu. Liečba modernými antihistaminikami v kombinácii s alergénovou vakcináciou dokáže veľmi priaznivo ovplyvniť nielen terajšiu kvalitu života pacienta, ale zabraňuje aj novým senzibilizáciám.

Aké lieky a liečebné postupy sú v k dispozícii?

  • Základom farmakologickej liečby sú H1 antihistaminiká. Okrem celkových (perorálnych a injekčných foriem) sú k dispozícii aj lokálne antihistaminiká aplikované do očí alebo nosa.
  • Kortikosteroidy sú neoprávnene strašiakom mnohých pacientov. Perorálne či parenterálne formy sa používajú minimálne. V bežnej praxi sa využívajú hlavne krátokodobo pôsobiace kvapky do nosa (INCS – topické intranazálne kortikoisteroidy) a do očí. U topických kortikosteroidov je ich systémová dostupnosť minimálna a preto sa ich účinku na organizmus pri odborne riadenej liečbe nie je potrebné obávať.
  • Dekongestíva sa používajú len na krátky čas. Pri lokálnom používaní dekongestív viac ako týždeň sa znižuje citlivosť cievnych alfa receptorov, na ktoré tieto lieky pôsobia. To vedie k častej a dlhotrvajúcej potrebe aplikácie týchto liekov. S týmto problémom sa lekári stretávajú vo veľkej miere, keďže voľnopredajné kvapky do nosa sú bežne dostupné. U mnohých pacientov vzniká tzv. „medikamentózna nádcha“ z nadužívania voľnopredajných dekongestívnych kvapiek.
  • Kromoglykány sú používané v praxi alergiológa menej často. V minulosti našli svoje uplatnenie hlavne u detských pacientov.
  • Alergénová imunoterapia, tzv. hyposenzibilizácia – je príčinnou liečbou, ktorá mení vývoj ochorenia. Podáva sa podkožne injekciou alebo sublingválne. Mnohé štúdie preukázali, ze má vynikajúci preventívny charakter – bráni vzniku nových senzibilizácií a rozvoju progresie alergickej nádchy do astmy.
  • Chirurgická liečba je doménou ORL špecializácie. Cieľom zákrokov je navodiť fyziologické pomery v oblasti nosa a prínosových dutín tam, kde zlyháva iná liečba. Vyvíjajú sa techniky funkčnej endonazálnej (vnútronosovej) chirurgie nosa a prínosových dutín (FESS). Pri indikácii týchto zákrokov úzko spolupracuje alergiológ a príslušný ORL špecialista – operatér.

Odporúčania pre pacientov

Prevencia ochorenia je v rukách predovšetkým samotných pacientov. Zdravý životný štýl, ale aj vyhýbanie sa alergénom sú pri liečbe alergie kľúčové.

Základom úspechu je vyhýbať sa svojmu alergénu, ako je to len možné. Pri alergii na trávy sa odporúča vyhýbať pobytu, športovaniu a dovolenkám na trávnatých plochách a voliť skôr horské oblasti alebo pobyt pri mori. Dôležité je sledovať peľový servis. Na internete existujú stránky, ktoré informujú o peľovej situácii na Slovensku. Niektoré alergiologické ambulancie taktiež zverejňujú tieto správy, spolu s príslušným komentárom prebiehajúcej sezóny a očakávanou situáciou v budúcnosti.

Pár slov na záver

Alergická nádcha jednoznačne patrí medzi civilizačné ochorenia, ktoré nepriaznivo zasahujú do kvality života pacienta a zaťažujú zdravotnícky rozpočet. Ak nie je ochorenie správne a včas diagnostikové, vedie k vzniku chronickej sinusitídy, nosových polypov, syndrómu zatekania hlienov. Neliečená mnohokrát prerastá do prieduškovej astmy a vedie k trvalým zmenám na sliznici horných aj dolných dýchacích ciest. Je preto dôležité, aby bola včas diagnostikovaná a liečená.

Prečo vyhľadať práve nás?

  • tím 3 atestovaných imunoalergológov s mnohoročnou praxou a nutričného špecialistu – absoloventa LF Masarykovej univerzity
  •  medzinárodné skúsenosti   v odbore alergií, astmy, kožných  prejavov alergií,  potravinových alergií a intolerancií (Rakúsko, Anglicko, Česká republika )
  •  naši lekári  publikujú a prednášajú na témy  alergických a imunologických ochorení  ( kongresy,  množstvo  článkov  pre verejnosť a  edukačných materiálov,…)
  • Držíme  tempo s medzinárodnou úrovňou  (    medzi prvými pracoviskami v SR sme  zaviedli   do diagnostiky potravinové  patch testy, komponentovú diagnostiku,   záťažové potravinové testy, edukčné programz pre alergikov ,….)

Článok v  zdraví o peľovej alergii si môžete stiahnuť :TU